Zdá sa, že ste slávna.
Rachel Weisz: Nie, nemyslím si to.
Ste pripravená na slávu?
Rachel Weisz: Je to, ako keď sa chystáte byť matkou. Môžete si kúpiť vaničku a plienky, ale to neznamená, že ste skutočne pripravená.
Kedy vás herectvo chytilo?
Rachel Weisz: Počas štúdia angličtiny na univerzite sme so spolužiačkou začali písať hry a založili divadelný súbor. Bolo to veľmi avantgardné. Nedá sa z toho vyžiť, môžete to robiť len z lásky.
Napriek tomu ste boli odhodlaná ísť za svojím snom. Kvôli divadlu v Londýne ste odmietli úlohy v Hollywoode. Nie je to istý druh rebelanstva?
Rachel Weisz: Robím vždy to, čo ma baví. Mám rada javisko, a keď chcem práve hrať, žiadny film ma nezláka. Naozaj som veľký rebel.
Európske herečky nemajú problémy ukázať sa pred kamerou nahé, keď si to rola vyžaduje. O amerických sa to nedá povedať. Čo si o tom myslíte?
Rachel Weisz: V európskych filmoch dostávajú ženy zaujímavé úlohy. Ak máte dýchať, myslieť, žiť ako postava, musíte zvládnuť aj erotickú scénu. V amerických filmoch sú ženy len ozdobou. Byť dekoráciou a potom sa musieť vyzliecť je trochu ponižujúce. Domnievam sa, že hviezda, pretože to sú Američania, je nedotknuteľná, posvätná a nechce ukazovať poprsie miliónom ľudí.
Nechcete byť v takejto pozícii?
Rachel Weisz: Byť dekoráciou a ukazovať prsia?
V novom filme Múmia sa muž po tritisíc rokoch kliatby a trápenia snaží získať späť svoju lásku. Čo je pre vás romantika?
Rachel Weisz: Niečo vzdialené skutočnosti, niečo nedosiahnuteľné, čo nikdy nemôžete mať. Ak čaká taký dlhý čas, je to veľmi citové a snivé. Včera mi niekto povedal, že on nebol zlý. Miloval, trpel, aby sa vrátil a našiel svoju lásku. Ale je veľmi nahnevaný, chce sa pomstiť, tak sa romantika stráca.
Stvárnili ste Evelyn. Aká je?
Rachel Weisz: Páči sa mi. Celý život len čítala knihy. Je vzdelaná, ale o svete veľa nevie. Húževnatosť a sila sa bije s nepraktickým zmätkárstvom. Práve preto mi pripadala veľmi komická.
Je nebojácna. Naháňalo by vám strach vojsť do pyramídy a nájsť múmiu?
Rachel Weisz: Evelyn sa nebojí, je archeologička. Uverí až potom, keď niečo môže vidieť a dotknúť sa toho. Je odvážnejšia ako muži. Kúzla, povery a duchovia jej nenaháňajú strach. Ale keď sa múmia preberie, trasie sa aj ona. A či sa bojím ja? Keby som bola v Egypte v pyramíde, neotvárala by som hrobku.
Mali ste problémy pri nakrúcaní?
Rachel Weisz: Severná Sahara je veľmi nepohodlné miesto. Hotel, hoci bol označený štyrmi hviezdičkami, bol zamorený švábmi. Tsíce a tisíce každú noc. Keď som po nich dupala, musela som si nahlas spievať. Päťdesiatstupňové horúčavy nám nedovoľovali voľne sa cez deň pohybovať. Nemôžem ani opísať, ako bolo horúco. Okrem toho, všade bolo veľa škorpiónov a jedovatých hadov. Aj pri nakrúcaní som musela zniesť nepríjemné scény, keď mi po celom tele behali živé potkany, alebo mi po hlave liezli naozajstné desaťcentimetrové kobylky.
Čo ťavy?
Rachel Weisz: Keďže som jazdila na koni, myslela som si, že sa mi to raz zíde. Mýlila som sa. Robili si čo chceli. Nebolo jednoduché udržať sa v sedle. Bolel ma celý zadok a stále som mala modriny. Reagovali len na Arabské slová. Nenávideli ma a asi aj ja ich.
Venujete sa vážnejším žánrom, aké pocity vo vás vyvoláva hranie v takom filme?
Rachel Weisz: Hrať divadlo je náročné. Hry sú plné emócii, citu. Je to skvelé, ale nemôžem to robiť celý rok, niekedy mám pocit, že sama som pred nervovým zrútením. Takáto zmena je pre mňa príjemná. Na druhej strane, robiť to celý rok by ma nudilo. Hľadám rovnováhu.
Môžete povedať niečo o vašej novej snímke Sunshine, ktorú nakrúcate v Budapešti a vo Viedni?
Rachel Weisz: Dej sa začína odohrávať v roku 1860, je to história dvadsiateho storočia, zobrazená cez udalosti v maďarskej židovskej rodine.
Vaša matka pochádza z Rakúska, udržiavali ste doma špeciálne tradície?
Rachel Weisz: Často sme jedávali napríklad viedenský rezeň alebo kyslú kapustu a knedle. Mama Stále udržuje vzťahy so svojou rodinou, niekoľkokrát som navštívila Rakúsko. Otec je Maďar. Rodičia sa doma rozprávali po nemecky. Mama je úplne iná generácia, pomaly bude mať sedemdesiat. Cítiť, že pochádza z oblasti bývalého Rakúsko-Uhorska.
Britská tlač vás prirovnáva k Elyzabeth Taylor. Prečo?
Rachel Weisz: Len z jednoduchého dôvodu. Účinkujem v hre Zrazu vlani v lete, Ktorej filmovú podobu preslávila. Mám tmavé vlasy, hrám roly, ktoré hrala aj ona. To je začiatok aj koniec. A obdivujem ju.
