Čo malo najväčší vplyv na to, že ste sa dali na dráhu komika?
Mike Myers: Rodinné prostredie. Otec s mamou pochádzajú z Liverpoolu. Nikto nie je väčšmi Anglický než Angličan, ktorý nežije v rodnej krajine. Náš dom v Kanade bol svätyňou Anglicka. Otec nás neskoro večer preberal pred televízorom zo spánku. Museli sme sa s bratmi nalievať čajom, napchávať toastmi a pozerať všetky britské zábavné programy, filmy a seriály. A potom, v Liverpoole majú ľudia zmysel pre humor. Spoznal som to pri návšteve príbuzných. Rodičia patrili k strednej vrstve. Jediným bohatstvom týchto ľudí je ich vlastné telo. Sú buď skutočne sexi, veľmi zábavní, alebo vedia hrať na gitare. Prípadne všetko dohromady.
Vo filme Austin Powers 2: Špión, ktorý ma pretiahol máte viac druhov zubov. Kedy ste začali experimentovať s chrupom?
Mike Myers: Páčila sa mi paródia televíznej reklamy na britskú zubnú pastu, ktorá bola vyrobená z cukru. Skvelý odborník, Angličan Gary Archer, vyrába zuby pre filmový priemysel. Urobil pre mňa tri sady: zlú, veľmi zlú a šialene zlú. V tomto prípade sú zuby lepšie, čím sú horšie. Šialene zlé som používal napríklad pri bozkávaní s Heather.
Neprekážali vám?
Mike Myers: Nie, perfektne mi sedeli. Musím sa priznať, že som ich zopár zlomil, keď som na ne zabudol a šiel som s nimi na obed.
Ako vznikali gagy vo filme?
Mike Myers: Nedržali sme sa prísne scénara. Približne štyridsať percent filmu sú scény založené na improvizácii a dramatizované vtipy.
Viete odhadnúť hranicu, za ktorou váš humor nemusí byť pochopený?
Mike Myers: Riadim sa obecenstvom. Nie je nič odstrašujúcejšie ako hrobové ticho v hľadisku.
Ale dopredu presne neviete, či sa bude smiať...
Mike Myers: Áno, to je na tom to šialené. Musím sa spoliehať na skúsenosti.
Inšpiráciou Austina Powersa je James Bond. Ako vás prijali predstavitelia agenta 007?
Mike Myers: V Cannes som sa stretol so Seanom Connerym. Viem, že sa mu film páčil. Som veľmi nesmelý a náš rozhovor dopadol dosť trápne. Nezmohol som sa ani na slovo. Na jeho otázky som odpovedal veľmi stručne. Nadával som si. Mohli sme sa rozprávať hodiny, no ja som bojazlivo cúvol.
