Celé meno: Martina Horná - Mečiarová
Narodená : 18.júl 1979, Trebišov, Slovensko
Znamenie : rak
Manžel___: Milan Mečiar, vzali sa v roku 2007
Vzdelanie: vyštudovala slovenský jazyk a literatúru
__________ s estetikou, v súčasnosti diaľkovo študuje
__________ personálny manažment
Koníčky__: škola, moderovanie, slovenčina, čítanie,
__________ lyžovanie, rybárčenie, poľovanie a domácnosť
Naj seriál: sitkomy Susedia, Frasier, Priatelia...
Naj film : Otcom na plný úväzok s Benom Affleckom
Životopis:
Do Markízy nastúpila v roku 2000. Začínala ako spolumoderátorka Jara Bučeka v relácii "Doma s Markízou", potom moderovala "Teleráno" a neskôr "Počasie". Potom nastúpila do spravodajského magazínu "Reflex".
Galéria:
HQ:
Wallpaper:
Martina Horná Rozhovor
Vraj ste bola Misska?
Martina: Mala som jednu jedinú skúsenosť s misskovaním. Ako 16-ročná som vyhrala okresnú súťaž Miss stredných škôl a potom som získala titul druhej vicemiss Slovenska stredných škôl.
To je tá istá súťaž, ktorú vyhrala Andrea Verešová?
Martina: Presne tá (smiech), ale Andrea sa jej zúčastnila rok po mne a ona ju tuším aj vyhrala. Vtedy si ma pozvali do východoslovenského rádia ako hosťa. Bola som bezprostredná tínedžerka, veľmi veľa som rozprávala a nielenže som odpovedala, ale som si zrejme aj kládla otázky, lebo zaskočený moderátor povedal, že mu rastie konkurencia a nech sa prihlásim, keď budem mať osemnásť. Ja som sa prihlásila, urobila zvukové skúšky a oni ma zobrali!
Aká ste?
Martina: Pohodová, nekonfliktná (Smiech). Mám rada ľudí a riadim sa heslom: najprv si uprac pred svojimi dverami, a potom sa starej o druhých! Neriešim tých druhých a snažím sa uspokojiť s tým, čo mám.
Ako ste sa spoznali s manželom?
Martina: Objavil ma, keď som nemala veľmi dobré obdobie a riešila som kopec vecí. Spriatelili sme sa a on bol mojou bútľavou vŕbou. Dával mi pocit bezpečia a presvedčil ma, že po daždi vždy zasvieti slnko. Naše kávičkovanie začalo byť častejšie a ja som si zrazu uvedomila, že si to bez neho už neviem predstaviť. Milan ma ukvetinkoval. Stále mi nosil velikánske kytice, alebo mi ich posielal, a ja som sa cítila ako princezná. Keď ma požiadal o ruku, bola som v šoku, lebo medzi nami išlo dovtedy naozaj iba o kamarátstvo. Neskôr sa vyjadril, vraj mi chcel dať najavo, že to myslí skutočne vážne. Lišiacky som sa vyhla odpovedi. Povedala som mu, že si ho vezmem, ale určite nie ihneď. Potrebovala som si byť istá. Zobrali sme sa po dvoch rokoch a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí. Som veľmi šťastná, spokojná.
