Casper Van Dien - Bohatí a krásni [2002]


Preslávili ste sa hlavnou úlohou vo filme Tarzan a stratené mesto. Aké máte spomienky na nakrúcanie?
Casper Van Dien: Hral som celý čas takmer nahý, iba okolo bedier som mal kúsok látky. No zvykol som si a tuším mi to aj prischlo, pretože kým v Titanoch ostatným kolegom šili celé sady garderób, mne dali len zopár tričiek. Väčšinu času som vyzlečený. Samozrejme s výnimkou scén, keď mám na sebe uniformu námorného letectva, ale to nieje príliš často.

Pôvodne ste vraj v seriáli vôbec nechceli účinkovať...
Casper Van Dien: Keď mi prvý krát ponúkli úlohu Chandlera, bez váhania som odmietol. Pravdu povediac, dovtedy som odmietal všetky televízne ponuky, film sa mi zdal oveľa atraktívnejší. Neskôr ma vyhľadal jeden z producentov a vysvetlil mi, že so mnou už vopred rátali a rolu mi ušili rovno na telo. Tak som si prečítal scenár a zapáčil sa mi. Navyše mi vyšli v ústrety tým, že som nemusel kvôli nakrúcaniu cestovať, a tak som mohol veľa času tráviť s manželkou a deťmi.

Ako sa vám spolupracovalo s Yasmine Bleeth?
Casper Van Dien: Yasmine je najzábavnejšia žena, s akou som sa v živote stretol. V prestávkach medzi nakrúcaním sme neustále vystrájali. Spievali sme, tancovali, rozprávali si vtipy a často sa nám podarilo rozosmiať celý štáb. Práve Yasmine môžeme ďakovať za to, že nakrúcanie prebiehalo v príjemnej, priateľskej atmosfére.

Hrať disciplinovaného vojaka vám asi nerobilo nijaký problém.
Casper Van Dien: Narážate zrejme na to, že všetci mužskí členovia našej rodiny boli vojaci. Otec slúžil u vojenského námorníctva, starý otec u námornej pechoty. Dotiahli to na kapitána a admirála. Nemohol som porušiť rodinnú tradíciu, a tak som študoval na vojenskej akadémii na Floride.

Čo vás napokon priviedlo k herectvu?
Casper Van Dien: Otec bol veľkým filmovým fanúšikom, často ma brával do kina. Keď som mal šesť rokov, videl som istý film s Natalie Wood a beznádejne som sa do nej zamiloval. Rozhodol som sa, že keď budem veľký, budem stáť vedľa nej na plátne a pobozkám ju. Mal som 13 rokov a presťahovali sme sa do New Yorku. Tam som začal chodiť do divadla. Mám na tie časy krásne spomienky. Vtedy som sa naisto rozhodol, že budem hercom.