Viedli vás rodičia k umeniu odmalička?
Milla Jovovich: Áno, hlavne mama si dala na mojom vzdelaní poriadne záležať. V Sovietskom zväze bola úspešná herečka, ale keď emigrovala do Los Angeles, mohla sa zamestnať iba ako upratovačka. Preto chcela, aby som mala čo najvšestrannejšie vzdelanie. Učila som sa hrať na klavíri, chodila som na hodiny angličtiny, herectva a ako každé ruské dievča na balet.
Málokto vie o vašej hudobnej kariére...
Milla Jovovich: Založili sme punkovú skupinu Plastic Has Memory, s ktorou hráme po kluboch v Los Angeles a New Yorku. Hráme predovšetkým pre potešenie a to že nám v roku 1994 vyšiel album, bola skôr súhra šťastných náhod ako zámer. Pri hraní mi nejde o peniaze, tých mám dosť z lukratívnych zmlúv a reklám. Hudba je moje potešenie, môj život.
Peniaze vám však poskytujú slobodu aj pri hraní...
Milla Jovovich: Áno, pretože sa nemusím biť o scenáre a vyberám si len také roly, ktoré mi úplne vyhovujú a viem, že ma ich stvárnenie bude baviť.
Prečo ste tak bojovali o úlohu Johanky z Arku?
Milla Jovovich: Postava Johanky sa mi veľmi zapáčila - bola taká otvorená, zábavná a sarkastická. Vždy najprv hovorila, až potom premýšľala a často tým mnohých urážala. No celá ja!
Pre scénu Johankinho upálenia zaživa museli vyrobiť vašu umelú dvojníčku. Aké to bolo?
Milla Jovovich: Spočiatku som nad tým veľmi nepremýšľala ale keď ma zaliali silikónom a zostala mi voľná už len tvár, začala sa u mňa prejavovať klaustrofóbia. Keď mi do nosa strčili dve slamky, aby som mohla dýchať, a zaliali mi aj tvár, zachvátil ma šialený strach. Režisér Luc Besson ma musel po celý čas držať za ruku a rozprávať sa so mnou.
S Lucom ste sa vzali po dokončení filmu Piaty Element a rozviedli po uvedení Johanky z Arku...
Milla Jovovich: Stále sa kamarátime. Je nádherné, ak stretnete niekoho, kto zostane vašim priateľom aj po všetkých manželských peripetiách.
Vo filme ste hrali s mnohými veľkými hviezdami. Nemali ste pred nimi trému?
Milla Jovovich: Na trému nebol čas, stále som musela byť v strehu. Každý deň na pľaci s Dustinom Hoffmanom, Johnom Malkovichom a Faye Dunaway bol pre mňa príležitosťou, aby som sa od nich niečo naučila. Nemám talent od narodenia, ale mám odvahu ísť za neznámym a všetko vyskúšať. Môj kamarát, mág David Blaine, mi vravel, že všade okolo nás sú znamenia, ktoré sa musíme naučiť vnímať. Tak som sa to naučila.
