Narodená: 26. júl 1970, Košice, Slovensko
Znamenie: lev, pes (čínsky)
Rodičia : otec (stavbár), mama (redaktorka)
Manžel _: Ivan Kmotrík, majiteľ vydavateľstva,
Znamenie: lev, pes (čínsky)
Rodičia : otec (stavbár), mama (redaktorka)
Manžel _: Ivan Kmotrík, majiteľ vydavateľstva,
_________ tlačiarne, distribučnej spoločnosti a
_________ športového klubu. Zoznámili sa v roku 1993.
_________ Ivan Kmotrík sa narodil v roku 1958.
Deti____: dcéra Natálka, keď mala 6 rokov zomrela na
_________ cystickú fibrózu(gen. postihnutie pľúc)
_________ syn Tomáš (nar. 2000)
_________ dcéra Linda (nar. 2001)
Povaha__: "Zraniteľná."
Účes____: "V dlhých vlasoch si pripadám dievčensky."
Odev____: "Trochu sexi, ale pohodlný."
Makeup__: "Nemám ho rada, ale rúž musím mať."
Relax___: "Podľa nálady. Oddych pri slnku pri vode s
__________ vyloženými nohami, plávanie, bicyklovanie,
__________ čítanie a šoférovanie. Hojdacie kreslo a
Deti____: dcéra Natálka, keď mala 6 rokov zomrela na
_________ cystickú fibrózu(gen. postihnutie pľúc)
_________ syn Tomáš (nar. 2000)
_________ dcéra Linda (nar. 2001)
Povaha__: "Zraniteľná."
Účes____: "V dlhých vlasoch si pripadám dievčensky."
Odev____: "Trochu sexi, ale pohodlný."
Makeup__: "Nemám ho rada, ale rúž musím mať."
Relax___: "Podľa nálady. Oddych pri slnku pri vode s
__________ vyloženými nohami, plávanie, bicyklovanie,
__________ čítanie a šoférovanie. Hojdacie kreslo a
__________ časopisy."
Varenie_: "Rada jem a rada varím."
Má rada_: klavírnu tvorbu, Elán, muzikály, Remarquove romány,
_________ Plachého krajinky, herectvo Kopeckého, Heribanovej
_________ moderovanie, na ľuďoch sa jej páči citlivosť
Nemá rada: aroganciu
Naj jedlo: palacinky
Naj nápoj: campari s ľadom
Naj farba: ružová
Naj šport: lyžovanie, plávanie, bicyklovanie, hranie na klavíri
Naj hudba: vážna aj moderná
Naj film_: romantické filmy, rôzne talianske a francúzske seriály
Naj krajina: "Francúzsko, jeho história, umenie."
Naj nadávka: "Do prkvančíc."
Zaujímavosti: -dohovorí sa po francúzsky, anglicky, nemecky
_____________ -márnivá je na kabelky a topánky
_____________ -smútky zahnať nevie, musia v nej doznieť, aj slzami
_____________ -jej krédom je nerob iným to,čo nechceš,aby robili tebe
_____________ -páčia sa jej ruže
_____________ -páčia sa jej modely značky Moschino
Vzdelanie: Vysoká ekonomická škola
Povolanie: moderátorka spravodajstva
Začiatky_: Deväť rokov chodila na klavír do ĽŠU, maturovala
__________ na gymnáziu a má šesť semestrov Ekonomickej univerzity,
__________ štúdium nedokončila, lebo dostala ponuku moderovať jej
__________ prvú reláciu "Správny kľúč" v roku 1990.
Životopis:
Štíhlymi dlhými nohami, sexi blond vlasmi a dievčenským výrazom v tvári pútala Adriana Kmotríková pozornosť okolia odjakživa. Začiatkom deväťdesiatych rokov, keď bol modeling na Slovensku takmer v plienkach, chcela aj ona dobyť predvádzacie móla. V rodných Košiciach sa prihlásila na súťaž modeliek, jednu z prvých po nežnej revolúcii, a prebojovala sa na druhé miesto. Veľmi rýchlo však pochopila, že pekná tvárička je síce fajn a mnohé uľahčí, ale ona sa touto cestou uberať nechce. „Bol to môj prvý aj posledný pokus o modeling, skrátka omyl. Nahovárali ma aj na súťaže miss, ale nemala som o to záujem. Nikdy to nebol môj štýl. Ani v televízii nepracujem preto, aby som sa pretŕčala, ale preto, že ma táto práca baví,“ vysvetľuje svoj pokus z mladosti jedna z najvychytenejších slovenských moderátorských tvárí. Napriek tomu jej možno tak trochu pomohol dostať sa na televíznu obrazovku.
Televízia ju lákala vždy. Keď ju hneď po maturite nevzali na vysokú školu, počas roka, keď sa pripravovala na ďalšie prijímačky, sa zamestnala v sporiteľni pri okienku úverového oddelenia. „Robila som pôžičky a vypisovala zmluvy,“ hovorí. Skúšala však šťastie aj na iných miestach, medzi inými aj v Slovenskej televízii v Košiciach. „Pýtala som sa na miesto asistentky produkcie alebo réžie, skrátka na niečo v zákulisí. Sedel tam jeden košický režisér, pozrel sa na mňa a opýtal sa, či by som nechcela robiť hlásateľku. A ja som si povedala: Veď čo? Skúsim to.“ Absolvovala kamerové skúšky, psychologické testy a nakoniec začala externe hlásiť v košickom štúdiu.
„V praxi to znamenalo jedno alebo dve zahlásenia za týždeň. Po troch mesiacoch mi zavolali, či nechcem prísť do Bratislavy, zobrali ma tam aj do školy, takže mi to vyhovovalo. No a po štyroch alebo piatich mesiacoch mi dali internú zmluvu. Tak som sa stala jednou zo šiestich interných hlásateliek. Medzi seba ma vzali na tú dobu veľké osobnosti ako Adka Straková, Nora Beňačková, Soňa Müllerová, Alena Heribanová. Bola to vtedy pre mňa veľká česť.“
Ešte v Košiciach ju oslovili do Veľkej hry, neskôr sa relácia volala Správny kľúč. Išlo o federálny program vysielaný naživo, kde vystupovali tie najväčšie hviezdy. „Spieval tam Karel Gott, Hanka Zagorová, skupina Team. Pripadalo mi to ako sen, keď zrazu prišiel ku mne Karel Gott, podal mi ruku a povedal, že tu bude večer spievať a chcel sa zoznámiť. Moje vystúpenia boli asi dosť rozpačité, ale televízia bola spokojná,“ spomína s úsmevom. Pamätá sa aj na svoj prvý honorár. V Košiciach dostávala sto korún za zahlásenie, čiže mesačne si prilepšila o osem stovák. No a v Bratislave dostala šesťtisíc sedemsto korún mesačne.
„Zahlásenie programu bol dobrý tréning na mozog, za pár minút sme sa museli naučiť celý text. Dnes sme rozmaznaní, máme čítačky a už máme problém povedať niečo naspamäť,“ priznáva. Tréma ju vraj opustila už dávno, to, že sa prihovára divákom, považuje za rutinu. „Skôr by som povedala, že mám horší a lepší deň. Stane sa mi, že keď ma niekto predtým rozčúli, niekedy čítam, ani poriadne neviem čo, pretože mám v hlave svoj problém. Je tiež zle, keď je človek unavený a musí podať výkon v čase, keď väčšina ľudí už relaxuje. Ja totiž takisto musím fungovať od rána od siedmej. Neoddychujem celý deň, ako si mnohí myslia.
Galéria:
Varenie_: "Rada jem a rada varím."
Má rada_: klavírnu tvorbu, Elán, muzikály, Remarquove romány,
_________ Plachého krajinky, herectvo Kopeckého, Heribanovej
_________ moderovanie, na ľuďoch sa jej páči citlivosť
Nemá rada: aroganciu
Naj jedlo: palacinky
Naj nápoj: campari s ľadom
Naj farba: ružová
Naj šport: lyžovanie, plávanie, bicyklovanie, hranie na klavíri
Naj hudba: vážna aj moderná
Naj film_: romantické filmy, rôzne talianske a francúzske seriály
Naj krajina: "Francúzsko, jeho história, umenie."
Naj nadávka: "Do prkvančíc."
Zaujímavosti: -dohovorí sa po francúzsky, anglicky, nemecky
_____________ -márnivá je na kabelky a topánky
_____________ -smútky zahnať nevie, musia v nej doznieť, aj slzami
_____________ -jej krédom je nerob iným to,čo nechceš,aby robili tebe
_____________ -páčia sa jej ruže
_____________ -páčia sa jej modely značky Moschino
Vzdelanie: Vysoká ekonomická škola
Povolanie: moderátorka spravodajstva
Začiatky_: Deväť rokov chodila na klavír do ĽŠU, maturovala
__________ na gymnáziu a má šesť semestrov Ekonomickej univerzity,
__________ štúdium nedokončila, lebo dostala ponuku moderovať jej
__________ prvú reláciu "Správny kľúč" v roku 1990.
Životopis:
Štíhlymi dlhými nohami, sexi blond vlasmi a dievčenským výrazom v tvári pútala Adriana Kmotríková pozornosť okolia odjakživa. Začiatkom deväťdesiatych rokov, keď bol modeling na Slovensku takmer v plienkach, chcela aj ona dobyť predvádzacie móla. V rodných Košiciach sa prihlásila na súťaž modeliek, jednu z prvých po nežnej revolúcii, a prebojovala sa na druhé miesto. Veľmi rýchlo však pochopila, že pekná tvárička je síce fajn a mnohé uľahčí, ale ona sa touto cestou uberať nechce. „Bol to môj prvý aj posledný pokus o modeling, skrátka omyl. Nahovárali ma aj na súťaže miss, ale nemala som o to záujem. Nikdy to nebol môj štýl. Ani v televízii nepracujem preto, aby som sa pretŕčala, ale preto, že ma táto práca baví,“ vysvetľuje svoj pokus z mladosti jedna z najvychytenejších slovenských moderátorských tvárí. Napriek tomu jej možno tak trochu pomohol dostať sa na televíznu obrazovku.
Televízia ju lákala vždy. Keď ju hneď po maturite nevzali na vysokú školu, počas roka, keď sa pripravovala na ďalšie prijímačky, sa zamestnala v sporiteľni pri okienku úverového oddelenia. „Robila som pôžičky a vypisovala zmluvy,“ hovorí. Skúšala však šťastie aj na iných miestach, medzi inými aj v Slovenskej televízii v Košiciach. „Pýtala som sa na miesto asistentky produkcie alebo réžie, skrátka na niečo v zákulisí. Sedel tam jeden košický režisér, pozrel sa na mňa a opýtal sa, či by som nechcela robiť hlásateľku. A ja som si povedala: Veď čo? Skúsim to.“ Absolvovala kamerové skúšky, psychologické testy a nakoniec začala externe hlásiť v košickom štúdiu.
„V praxi to znamenalo jedno alebo dve zahlásenia za týždeň. Po troch mesiacoch mi zavolali, či nechcem prísť do Bratislavy, zobrali ma tam aj do školy, takže mi to vyhovovalo. No a po štyroch alebo piatich mesiacoch mi dali internú zmluvu. Tak som sa stala jednou zo šiestich interných hlásateliek. Medzi seba ma vzali na tú dobu veľké osobnosti ako Adka Straková, Nora Beňačková, Soňa Müllerová, Alena Heribanová. Bola to vtedy pre mňa veľká česť.“
Ešte v Košiciach ju oslovili do Veľkej hry, neskôr sa relácia volala Správny kľúč. Išlo o federálny program vysielaný naživo, kde vystupovali tie najväčšie hviezdy. „Spieval tam Karel Gott, Hanka Zagorová, skupina Team. Pripadalo mi to ako sen, keď zrazu prišiel ku mne Karel Gott, podal mi ruku a povedal, že tu bude večer spievať a chcel sa zoznámiť. Moje vystúpenia boli asi dosť rozpačité, ale televízia bola spokojná,“ spomína s úsmevom. Pamätá sa aj na svoj prvý honorár. V Košiciach dostávala sto korún za zahlásenie, čiže mesačne si prilepšila o osem stovák. No a v Bratislave dostala šesťtisíc sedemsto korún mesačne.
„Zahlásenie programu bol dobrý tréning na mozog, za pár minút sme sa museli naučiť celý text. Dnes sme rozmaznaní, máme čítačky a už máme problém povedať niečo naspamäť,“ priznáva. Tréma ju vraj opustila už dávno, to, že sa prihovára divákom, považuje za rutinu. „Skôr by som povedala, že mám horší a lepší deň. Stane sa mi, že keď ma niekto predtým rozčúli, niekedy čítam, ani poriadne neviem čo, pretože mám v hlave svoj problém. Je tiež zle, keď je človek unavený a musí podať výkon v čase, keď väčšina ľudí už relaxuje. Ja totiž takisto musím fungovať od rána od siedmej. Neoddychujem celý deň, ako si mnohí myslia.
Galéria:
Rodina:
Dovolenka:
Wallpaper:
