Ako nakladáte so slávou a šťastím? Plánujete si budúcnosť, alebo ju beriete tak, ako príde?
David James Elliott: Osožilo mi, že som sa so slávou zžíval postupne a pomaly. Prvé úspechy som dosiahol v kanadskom divadle, potom som začal robiť pre televíziu. Raz som bol hore, raz dolu.
Čakanie na prelom v kariére zrejme nebolo ľahké...
David James Elliott: Bol som na dne s poslednými 50 dolármi a veľkými dlhmi. Neviem, čo by sa stalo, keby sa minca neobrátila. Raz som čítal knihu The Yogi Minute od Paramahamsu Ypganandu, ktorá ma naučila nestrácať vieru až do posledného centu a to mi stále znelo v hlave. V ťažkých chvíľach som presviedčal sám seba: Všetko bude v poriadku. A bolo.
Nesúvisí časť úspechu s faktom, že meriate 193 centimetrov?
David James Elliott: Určite nie je na škodu, keď sa na vás dôležití ľudia dívajú z dola. Na kurzoch, ktorých som sa zúčastnil, som občas prevyšoval predsadajúceho, ktorý bol z toho riadne podráždený.
Aká je vysoká vaša kolegyňa zo seriálu JAG?
David James Elliott: Catherine Bell meria 170 centimetrov a keďže nosí vysoké podpätky, trochu sa to vyrovnáva. Pri záberoch z blízka musí stáť na podstavci.
Dostávate veľa listov od žien?
David James Elliott: Dosť. Jedna 86-ročná dáma mi napísala, že som na zjedenie. Dostal som aj zamilovaný list od muža z väzenia. Odpísal som mu, aby sa držal a sekal dobrotu. Možno sa jedného dňa ukáže, a možno nepríde ako priateľ.
Ako znáša slávu vaša dcéra?
David James Elliott: Páči sa jej, že vďaka mne býva stredobodom pozornosti, hoci spomínala, že v škole je to občas nepríjemné. Stephanie je vyrovnané sedemročné dievča.
Čo sledujete v televízii?
David James Elliott: Väčšinou pozeráme Disneyho. Hodnotíme filmy a ak jej niečo nie je jasné, porozprávame sa o tom. Toto je podľa mňa hlavná úloha rodičov.
Vyrastali ste na periférii pri Kanadskom Toronte...
David James Elliott: Milton bola pôvabná farmárska osada. Mali sme jedného policajta a jednu hlavnú ulicu. Bolo tam veľa motorkárov a v roku 1972 sa dokonca odohrala aj malá vzbura. Prekážala mi len tamojšia zima. Môj otec pochádza z Bahám, takže mám v krvi lásku k teplu.
Aký je váš osobný postoj k armáde?
David James Elliott: Keď som študoval, nemal som poňatia, čo vlastne chcem. Len čo som si pozrel film Dnešná Apokalipsa, skúšal som sa dostať k americkému námorníctvu, no keďže som z Kanady, nepodarilo sa mi to. Neľutujem. Dlho by som tam nevydržal. Nemám vzťah k autoritám. Je ťažké zachovať si ľudskosť v takom prísnom prostredí. Navyše nie som fanúšikom zbraní a ani žiadnu nevlastním.
Prerušili ste štúdium kvôli armáde?
David James Elliott: Nie, odišiel som zo školy, aby som mohol hrať s rockovou skupinou. Lenže muzikantské vrtochy mi liezli na nervy. Kapelu som udržal pohromade jedine vyhrážkami, že zabijem každého, kto nepríde hrať. Neskôr mi brat odporúčil najlepšiu hereckú školu v Toronte a ja som sa na ňu bez váhania prihlásil.
